Autor: PRÁVNA PORADŇA

Vitajte v Právnej poradni V dnešnom svete je právo prítomné takmer všade – v zmluvách, ktoré podpisujeme, v pracovných vzťahoch, ktoré vytvárame, aj…

Viac o autorovi

V súčasnej dobe sa v celej Európskej únii rozvíja koncept digitálnej identity (digitálny ID), ktorý má za cieľ uľahčiť občanom, podnikom i verejným inštitúciám bezpečné overovanie totožnosti online. Digitálna identita v rámci EÚ znamená, že jednotlivec bude môcť využiť celoeurópsky systém, v ktorom bude jeho identita overená raz a následne použitá pre rôzne služby – napríklad elektronické služby verejnej správy v inom členskom štáte, bankové služby, zdravotnú starostlivosť alebo cestovanie. Európska komisia prostredníctvom návrhu nariadenia o odigitálnom ID (tzv. eIDAS2.0) stanovuje rámec, ktorý členské štáty prepoja a vytvoria interoperabilný systém.

Plány a legislatívny rámecEurópska komisia už v roku 2021 predložila návrh revízie súčasného nariadenia eIDAS (nariadenie (EÚ) 2014/910), ktorá má vytvoriť jednotnú „digitálnu identitnú peňaženku občana EÚ“ (EUDigitalIdentityWallet). Tá umožní občanom bezpečne uchovávať a zdieľať overené údaje (napr. meno, dátum narodenia, zdravotné údaje, vodičský preukaz, diplomy) a využívať ich naprieč členskými štátmi prostredníctvom uznávaných digitálnych identifikačných prostriedkov. Plánuje sa, že tento systém bude fungovať popri existujúcich národných riešeniach a členské štáty budú musieť zabezpečiť interoperabilitu a vzájomné uznávanie identitných údajov medzi sebou.

Legislatívny dokument sa zameriava na štyri hlavné piliere: zriadenie digitálnej peňaženky, stanovovanie technických a bezpečnostných štandardov, ochranu osobných údajov a mechanizmy dôveryhodného overenia. Členské štáty budú mať povinnosť prispôsobiť svoje národné riešenia, zabezpečiť certifikované identifikačné prostriedky a prepojiť svoje systémy s celoeurópskou infraštruktúrou.

Možnosti a prínosyDigitálneID prináša množstvo výhod. Pre občanov predstavuje väčšie pohodlie — nebude treba opakovane overovať totožnosť pri každej službe, stačí využiť digitálnu identitu. Napríklad cestovanie v rámci Schengenu alebo využitie verejných služieb v inom členskom štáte by sa mohlo stať jednoduchším. Podniky a verejná správa môžu vďaka digitálnemu overovaniu znížiť náklady na administratívu, zrýchliť procesy a zvýšiť bezpečnosť transakcií.

Ďalším prínosom je lepší prístup k digitálnym službám a inklúzie – občania, ktorí doteraz nemali plný digitálny prístup, môžu vďaka jednotnému európskemu riešeniu získať stabilnú a uznanú digitálnu identitu. Ďalej sa očakáva posilnenie dôvery vonline služby. Interoperabilita medzi členskými štátmi zvyšuje možnosti mobility pracovných síl, podnikania cez hranice a využitia verejných služieb v rôznych krajinách.

Riziká a výzvySprávneho itechnického hľadiska sa však sdigitálnymID spájajú značné riziká. Prvým rizikom je ochrana osobných údajov – digitálna identita bude obsahovať citlivé údaje a ich prepojenie naprieč štátmi zvyšuje riziko úniku, zneužitia či sledovania. Problematickou oblasťou je aj otázka, či občan bude mať skutočný výber, alebo či bude digitálna identita povinne spojená s inými štátnymi službami.

Ďalším problémom je bezpečnostné riziko – digitálna peňaženka musí byť chránená proti kyberútokom, strate či zneužitiu. Ak systém zlyhá, môže mať občan vážne následky, napr. stratu prístupu k službám, identitnú krádež či finančné škody. Problémom je aj digitálna priepasť – ľudia bez digitálnych zručností alebo obmedzovaným prístupom k internetu môžu byť novým systémom diskriminovaní.

Ďalšou výzvou je právna a etická. Napríklad otázka, aká je zodpovednosť štátu či prevádzkovateľa systému v prípade chyby vdigitálnej identite, alebo ako zabezpečiť, aby systém rešpektoval princípy súkromia, autonómie a ochrany ľudskej dôstojnosti. Z inštitucionálneho hľadiska existujú aj otázky suverenity — členské štáty musia zdieľať niektoré údaje a dôverovať infraštruktúre iných štátov, čo môže viesť kobavám onárodnú kontrolu nad identitou občanov.

Praktické aspekty implementácieImplementácia jednotného digitálneho ID v EÚ vyžaduje technickú, legislatívnu a organizačnú prípravu. Na technickej úrovni je potrebné zabezpečiť interoperabilitu štandardov, certifikáciu identifikačných prostriedkov, ochranu proti neoprávnenému prístupu a mechanizmy obnovy identity v prípade straty. Zlegislatívneho hľadiska je nutné prijať pravidlá, ktoré garantujú uznávanie identitných údajov medzi štátmi, stanovuje požiadavky na prevádzkovateľa, ochranu dát a mechanizmy sťažností.

Veľkú úlohu majú zohrávať súkromné ​​subjekty – banky, poskytovatelia telekomunikačných služieb a technologické firmy, ktoré môžu byť zapojené ako vydavatelia alebo správcovia digitálnych identifikačných prostriedkov. Zadanie je však mať jasný právny rámec, aby nevznikla situácia, keď občan nemá dostatočnú ochranu či možnosť voľby.

Digitálna identita v Európskej únii predstavuje významný krok smerom k modernej, prepojenej a užívateľsky prívetivej digitálnej spoločnosti. Ponúka reálne prínosy pre občanov, podniky aj verejnú správu, ale zároveň prináša aj neprehľadné právne, technické i etické otázky. Kľúčové bude, aby implementácia bola postupná, transparentná a rešpektovala základné hodnoty Európskej únie – ľudskú dôstojnosť, ochranu osobných