Exekúcia pohľadávok v slovenskom právnom systéme
![]()
Autor: PRÁVNA PORADŇA
Vitajte v Právnej poradni V dnešnom svete je právo prítomné takmer všade – v zmluvách, ktoré podpisujeme, v pracovných vzťahoch, ktoré vytvárame, aj…
Keď spravodlivosť prichádza v praxi
Exekúcia pohľadávok je jedným z najdôležitejších nástrojov právneho systému Slovenskej republiky. Predstavuje fázu, v ktorej sa právo stáva realitou – keď sa rozhodnutie súdu alebo iného orgánu vymáha reálne, teda napríklad z majetku dlžníka. Exekúcia je tak výsledkom dlhšieho právneho procesu, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby veriteľ získal to, na čo má podľa zákona nárok, a aby sa zároveň zachovala dôstojnosť a základné práva dlžníka.
Slovenský právny štandard v oblasti exekúcie pohľadávok sa vyznačuje dôrazom na zákonnosť, spravodlivosť a proporcionalitu. Vymáhanie dlhu prostredníctvom exekútora je regulované prísne – tak, aby sa predišlo zneužívaniu moci a zároveň aby sa zachovala dôvera občanov v právny štát.
Právny rámec exekúcie na Slovensku
Základným právnym predpisom, ktorý upravuje exekučné konanie, je zákon č. 233/1995 Z. z. – Exekučný poriadok. Tento zákon komplexne definuje pravidlá, podľa ktorých možno nútene vymáhať pohľadávky, ako aj postavenie a povinnosti súdnych exekútorov.
Exekučné konanie nadväzuje na súdne alebo iné rozhodnutie – tzv. exekučný titul, ktorým môže byť napríklad:
-
právoplatný rozsudok súdu,
-
platobný rozkaz,
-
notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou,
-
rozhodcovský nález,
-
rozhodnutie správneho orgánu, ktoré má vykonateľnú povahu.
Zmyslom exekúcie je zabezpečiť reálne splnenie povinnosti uloženej týmto rozhodnutím – najčastejšie zaplatenie dlhu.
Začatie exekúcie – návrh a poverenie
Exekučné konanie sa nezačína automaticky. Veriteľ (oprávnený) musí podať návrh na vykonanie exekúcie, a to prostredníctvom centrálneho elektronického systému exekúcií. Od roku 2017 je príslušným súdom na všetky exekučné konania Okresný súd Banská Bystrica, ktorý rozhoduje o poverení exekútora.
Po podaní návrhu súd preskúma, či návrh spĺňa všetky zákonné náležitosti. Ak je v poriadku, vydá poverenie na vykonanie exekúcie a pridelí exekútora náhodným elektronickým výberom. Tým sa eliminuje možnosť, aby si veriteľ vyberal „vhodného“ exekútora, čo v minulosti viedlo k netransparentnosti.
Postavenie a úloha súdneho exekútora
Súdny exekútor je fyzická osoba, ktorú štát poveril vykonávaním exekučnej činnosti. Nie je zamestnancom štátu, ale koná ako verejný činiteľ. Exekútor musí byť nezávislý, nestranný a viazaný len zákonom.
Jeho úlohou je zistiť, aký majetok dlžník (povinný) vlastní, a následne z neho uspokojiť pohľadávku veriteľa. Môže pritom použiť viaceré zákonné spôsoby: zrážky zo mzdy, príkaz banke na zablokovanie účtu, obstavenie hnuteľných vecí či predaj nehnuteľnosti.
Exekútor však nemôže konať svojvoľne – každý jeho krok musí byť v súlade s právnymi predpismi a podlieha súdnej kontrole. Navyše je povinný dbať na primeranosť zásahu a rešpektovať základné ľudské práva.
Priebeh exekučného konania
Po doručení poverenia exekútor najprv zasiela dlžníkovi upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom ho informuje o dôvode a výške dlhu, ako aj o možnostiach, ako situáciu riešiť. Dlžník môže dlh uhradiť dobrovoľne – vtedy sa exekúcia ukončí.
Ak sa tak nestane, exekútor pristúpi k nútenému výkonu. Najčastejšie sa využívajú:
-
zrážky zo mzdy alebo iných príjmov,
-
prikázanie pohľadávky z účtu v banke,
-
predaj hnuteľných vecí (napr. automobilu, elektroniky),
-
predaj nehnuteľnosti,
-
zriadenie exekučného záložného práva na majetok.
Exekútor môže vykonať aj blokáciu motorového vozidla, či zaistiť majetok dlžníka prostredníctvom elektronických databáz.
Práva a povinnosti dlžníka počas exekúcie
Slovenský právny systém kladie dôraz na ochranu dlžníka, aby exekúcia nebola neprimerane tvrdá. Dlžník má právo na informácie, môže sa proti exekúcii brániť a podať námietky alebo návrh na jej zastavenie, ak považuje exekúciu za nezákonnú.
Exekútor zároveň nesmie postihnúť majetok, ktorý je nevyhnutný na základné životné potreby. Zo zákona je vylúčené napríklad vymáhanie základného oblečenia, posteľnej bielizne, bežného vybavenia domácnosti, zdravotníckych pomôcok či potravín.
Zrážky zo mzdy sú tiež limitované. Dlžníkovi musí zostať tzv. nepostihnuteľné minimum, ktoré mu zabezpečuje základnú životnú úroveň. Výška tohto minima sa pravidelne aktualizuje podľa životného minima.
Zastavenie a skončenie exekúcie
Exekučné konanie môže byť zastavené viacerými spôsobmi. Najčastejšie vtedy, ak dlžník dlh zaplatí alebo sa preukáže, že exekúcia bola začatá neprávom.
Súd môže exekúciu zastaviť aj z úradnej moci, ak zistí, že:
-
rozhodnutie, na základe ktorého bola exekúcia začatá, stratilo účinnosť,
-
veriteľ vzal návrh späť,
-
dlžník zomrel a dlh zanikol,
-
uplynula zákonom stanovená lehota.
V niektorých prípadoch môže dôjsť aj k zastaveniu starej exekúcie – napríklad ak počas dlhého obdobia nebolo možné dlh vymôcť a náklady by prevýšili jeho hodnotu. Tento postup sa v praxi uplatňuje od roku 2020 na základe tzv. zákona o zastavení starých exekúcií.
Reforma exekučného systému a centralizácia
Do roku 2017 sa exekučné konania riešili na rôznych okresných súdoch, čo spôsobovalo nejednotnosť a prieťahy. Reforma exekučného systému priniesla centralizáciu exekúcií do Banskej Bystrice, kde pôsobí špecializovaný exekučný súd.
Súčasťou reformy bolo aj zavedenie elektronického prideľovania exekútorov a digitalizácia celého procesu. Dnes sú všetky dokumenty a úkony v exekučnom konaní vedené elektronicky, čo znižuje administratívu a zvyšuje transparentnosť.
Zmeny priniesli výrazné zrýchlenie konaní a odstránili problém tzv. „exekučných miest“, ktoré v minulosti zaťažovali niektoré regióny.
Ochrana práv spotrebiteľov a slabších subjektov
Exekučné konanie sa často týka bežných občanov, preto slovenské právo kladie dôraz aj na ochranu spotrebiteľov. Súd aj exekútor majú povinnosť skúmať, či exekučný titul nevznikol z neprijateľnej zmluvnej podmienky – napríklad z neplatnej rozhodcovskej doložky alebo z neprimerane vysokých úrokov.
Ústavný súd SR aj Súdny dvor Európskej únie opakovane potvrdili, že súdy musia konať z úradnej moci a overovať, či zmluvné podmienky medzi veriteľom a spotrebiteľom neporušujú zásady poctivého obchodného styku.
Takáto kontrola má zabrániť tomu, aby sa exekúcie vykonávali na základe neférových úverov či fiktívnych poplatkov, ktoré by mohli viesť k sociálnemu úpadku dlžníkov.
Európsky rozmer exekúcie
Slovenský právny systém je prepojený s právom Európskej únie, čo znamená, že rozhodnutia slovenských súdov môžu byť vymáhané aj v zahraničí a naopak.
Kľúčovú úlohu v tomto smere zohráva Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 o európskom exekučnom titule, ktoré umožňuje, aby rozsudky o nesporných nárokoch boli uznávané a vykonateľné v celej EÚ bez potreby ďalších konaní.
Pre veriteľov to znamená možnosť vymáhať pohľadávky voči dlžníkom so sídlom alebo majetkom v inom členskom štáte, čo je v dnešnej globalizovanej ekonomike nesmierne dôležité.
Sociálny a ekonomický význam exekúcie
Efektívny exekučný systém je dôležitý nielen pre jednotlivých veriteľov, ale aj pre ekonomiku ako celok. Ak by veritelia nemali možnosť domôcť sa svojich práv, dôvera v obchodné vzťahy by sa rozpadla.
Na druhej strane, prehnane prísne exekúcie by mohli viesť k sociálnym problémom a stratám bývania či majetku u dlžníkov. Slovenský právny štandard preto hľadá rovnováhu – umožniť efektívne vymáhanie dlhov, no zároveň chrániť ľudskú dôstojnosť a sociálnu stabilitu.
Rovnováha medzi právom a empatiou
Slovenský právny štandard v oblasti exekúcie pohľadávok predstavuje vyvážený a moderný systém, ktorý rešpektuje princípy právneho štátu, spravodlivosti a ochrany ľudských práv.
Exekúcia nie je trestom, ale prostriedkom, ako zabezpečiť, že právo má zmysel aj v praxi. Každý veriteľ má právo na spravodlivosť a každý dlžník má právo na dôstojné zaobchádzanie. Slovenský exekučný systém sa preto neustále vyvíja – smerom k väčšej efektivite, digitalizácii a férovosti.
Vďaka reformám a harmonizácii s európskym právom dnes Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne stabilným, moderným a transparentným exekučným rámcom, ktorý poskytuje rovnováhu medzi právom, zodpovednosťou a ľudskosťou.














