Autor: PRÁVNA PORADŇA

Vitajte v Právnej poradni V dnešnom svete je právo prítomné takmer všade – v zmluvách, ktoré podpisujeme, v pracovných vzťahoch, ktoré vytvárame, aj…

Viac o autorovi

Digitálna transformácia Európy stojí na dvoch kľúčových legislatívnych pilieroch – nariadení eIDAS a všeobecnom nariadení o ochrane osobných údajov, známom ako GDPR. Obe regulácie zásadne ovplyvňujú spôsob, akým štáty, firmy aj jednotlivci fungujú v digitálnom priestore. Hoci majú odlišné ciele, často sa ich aplikácia prelína. Tento článok sa zameriava na ich porovnanie, rozdiely, súvislosti a dopady na prax.

Základné charakteristiky

Nariadenie eIDAS (Electronic Identification, Authentication and Trust Services) bolo prijaté v roku 2014 s cieľom vytvoriť dôveryhodný rámec pre elektronickú identifikáciu a elektronické transakcie v rámci EÚ. Zaručuje uznávanie elektronických podpisov, pečatí a časových pečiatok naprieč členskými štátmi. Aktuálne sa pripravuje jeho modernizácia – tzv. eIDAS 2.0 – ktorá zavádza koncept európskej digitálnej peňaženky (European Digital Identity Wallet).

Nariadenie GDPR (General Data Protection Regulation) z roku 2016 nadobudlo účinnosť v roku 2018 a zameriava sa na ochranu osobných údajov fyzických osôb. Jeho cieľom je posilniť práva občanov EÚ na ochranu ich dát a zjednotiť pravidlá naprieč členskými štátmi. GDPR stanovuje prísne povinnosti správcom a spracovateľom údajov a zavádza vysoké sankcie za porušenie pravidiel.

Odlišné ciele, spoločný základ

Zatiaľ čo GDPR má za úlohu chrániť súkromie a osobné údaje jednotlivcov, eIDAS buduje infraštruktúru pre dôveryhodnú elektronickú komunikáciu a identifikáciu. Obe regulácie však zdieľajú spoločný cieľ – vytvoriť bezpečné a interoperabilné digitálne prostredie v rámci EÚ. GDPR sa zameriava na to, ako sú údaje spracovávané, zatiaľ čo eIDAS na to, ako sa možno v digitálnom svete dôveryhodne identifikovať a komunikovať.

Právne vzťahy a interakcie

V praxi často dochádza k prienikom medzi oboma reguláciami. Napríklad poskytovatelia dôveryhodných služieb podľa eIDAS (napr. kvalifikovaný poskytovateľ elektronických podpisov) zároveň spracúvajú osobné údaje – a teda podliehajú aj GDPR. Táto dvojitá regulácia kladie na poskytovateľov vysoké nároky: musia zabezpečiť bezpečnosť komunikácie aj zákonnosť spracovania údajov.

Existujú však aj napätia. Napríklad návrh eIDAS 2.0 čelil kritike z pohľadu súladu s GDPR – najmä kvôli možnosti štátneho prístupu k identite občanov a riziku narušenia ich súkromia. Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB) opakovane vydával stanoviská, ktoré vyzývali na prísnejšiu kontrolu súladu medzi oboma normami.

Technologické dôsledky

Z technologického hľadiska eIDAS prináša štandardizáciu nástrojov na elektronické podpisovanie, overovanie a uchovávanie elektronických dokumentov. GDPR medzitým kladie dôraz na princípy bezpečnosti, minimalizácie údajov a informovaného súhlasu. V kombinácii tieto dva predpisy formujú štandardy, podľa ktorých musia byť navrhované moderné informačné systémy vo verejnej aj súkromnej sfére.

Výzvou pre vývojárov je zabezpečiť, aby elektronická identita aj transakcie prebiehali dôveryhodne, bezpečne a zároveň rešpektovali práva dotknutých osôb. V praxi to znamená dôsledné šifrovanie, auditovateľnosť operácií a transparentnú správu údajov.

Zhrnutie a výhľad

eIDAS a GDPR tvoria kostru európskej digitálnej legislatívy. Ich spoločná aplikácia však nie je vždy jednoduchá – vyžaduje citlivé vyvažovanie medzi ochranou súkromia a potrebou efektívnej digitálnej správy. Skúsenosti ukazujú, že bez koordinácie týchto predpisov môže dôjsť k zbytočnej byrokratickej záťaži alebo právnej neistote.

Do budúcnosti bude kľúčové, ako sa vyvinie eIDAS 2.0 a ako sa EÚ postaví k otázke digitálnej identity z pohľadu základných práv. Ak sa podarí zachovať vysoké štandardy ochrany údajov pri súčasnom rozvoji elektronických služieb, môže Európa aj naďalej slúžiť ako vzor digitálne suverénneho a právne zakotveného priestoru.