Autor: PRÁVNA PORADŇA

Vitajte v Právnej poradni V dnešnom svete je právo prítomné takmer všade – v zmluvách, ktoré podpisujeme, v pracovných vzťahoch, ktoré vytvárame, aj…

Viac o autorovi

Rok 2026 priniesol do oblasti práce, miezd a odvodov na Slovensku viacero zmien, ktoré pocítia zamestnanci aj zamestnávatelia. Niektoré novinky zvyšujú náklady práce, iné menia zaužívané pravidlá pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) alebo pri vyplácaní príjmov počas „sociálnych udalostí“ (PN, materská, ošetrovné). V tomto článku nájdete praktický prehľad toho najdôležitejšieho, čo je účinné od 1. januára 2026, a čo to znamená v praxi.

1) Minimálna mzda 2026: vyššia suma, vyššie mzdové nároky a naviazané príplatky

Najviditeľnejšou zmenou je zvýšenie minimálnej mzdy. Na rok 2026 bola ustanovená suma minimálnej mzdy 915 € mesačne pri plnom úväzku a 5,259 € za hodinu. Vyplýva to z oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 245/2025 Z. z., ktoré uvádza aj Národný inšpektorát práce.

V praxi sa zvýšenie minimálnej mzdy neprejaví len u zamestnancov, ktorí zarábajú „na minime“. Minimálna mzda tvorí základ, od ktorého sa odvíjajú aj minimálne mzdové nároky podľa stupňov náročnosti práce, a nepriamo vplýva aj na viaceré pracovnoprávne parametre. Zamestnávatelia preto musia pri prepočte miezd skontrolovať, či od 1. 1. 2026 spĺňajú nielen základné minimum, ale aj minimá viazané na náročnosť práce.

Zvýšenie minimálnej mzdy zároveň typicky „posúva“ aj niektoré príplatky a veličiny, ktoré sú na ňu naviazané v pracovnoprávnych predpisoch alebo v internej mzdovej praxi. Praktické dopady v podnikovej sfére (vrátane prepočtov a nákladov práce) rozoberajú aj odborné prehľady k minimálnej mzde od 1. 1. 2026.

2) Zásadná zmena v sociálnych odvodoch zamestnancov počas PN, materskej a ošetrovného: koniec „vylúčenia“ povinnosti platiť poistné

Od 1. januára 2026 sa mení dôležitá zásada v sociálnom poistení zamestnancov. Doteraz platilo, že pri určitých sociálnych udalostiach (napríklad PN, čerpanie materského alebo ošetrovné) mohla byť povinnosť platiť poistné z niektorých príjmov „vylúčená“. Po novom sa tento inštitút ruší.

Sociálna poisťovňa vysvetľuje, že od 1. 1. 2026 už zamestnanec nebude mať vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie počas zákonom stanovených sociálnych udalostí. Ak teda zamestnanec v takom období dosiahne príjem, poistné sa z neho odvedie.

Čo to znamená v praxi? Najčastejšie ide o situácie, keď zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odmenu, doplatok mzdy, bonus alebo iný príjem aj v čase, keď je zamestnanec na PN alebo napríklad poberá materské. Kým v minulosti sa niektoré takéto prípady posudzovali odvodovo priaznivejšie, od roku 2026 je potrebné počítať s tým, že ak ide o príjem, z ktorého sa poistné štandardne platí, bude podliehať odvodom aj počas trvania sociálnej udalosti.

Pre zamestnávateľov to zvyšuje nároky na správne nastavenie mzdovej účtárne (najmä pri spätne vyplácaných zložkách mzdy) a pre zamestnancov to môže znamenať mierne nižší čistý príjem z takýchto platieb.

3) PN od 1. 1. 2026: dlhšie obdobie náhrady príjmu od zamestnávateľa, nemocenské od 15. dňa

Ďalšou veľmi praktickou zmenou je úprava financovania PN. Od 1. januára 2026 sa predlžuje obdobie, počas ktorého náhradu príjmu pri dočasnej PN vypláca zamestnávateľ. Po novom ide o 14 kalendárnych dní (predtým to bolo 10 dní). Sociálna poisťovňa následne vypláca nemocenské od 15. dňa PN.

Dopad je jasný: zamestnávateľ nesie finančné bremeno PN dlhšie, čo sa môže prejaviť najmä v odvetviach s vyššou chorobnosťou alebo pri sezónnych prevádzkach. Zamestnancom sa základná logika vyplácania dávky nemení, mení sa však „kto platí“ v jednotlivých dňoch PN, čo je dôležité aj pre personálne a mzdové procesy.

4) Zdravotné poistenie a čistá mzda 2026: vyššie sadzby pre zamestnancov

Popri sociálnom poistení sa od 1. 1. 2026 spájajú zmeny aj so zdravotným poistením. Podľa zhrnutí k novým sadzbám zdravotného poistenia sa zamestnancom zvyšuje sadzba z pôvodných 4 % na 5 % (pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím z 2 % na 2,5 %).

V praxi to znamená tlak na čistú mzdu smerom nadol, ak sa súčasne nezvýši hrubá mzda. Tento efekt sa najviac prejaví u zamestnancov s nižšími príjmami, pretože percentuálny nárast odvodu sa premieta priamo do mesačnej výplaty. Dopad na porovnanie čistej mzdy pred a po zmenách rozoberajú aj ekonomické prehľady zamerané na konsolidačné opatrenia a ich vplyv na mzdy.

Pre zamestnávateľov je dôležité okrem komunikácie so zamestnancami správne nastaviť výpočty miezd a odvodov v systémoch, aby sa zmena sadzieb premietla korektne hneď od januára 2026.

5) Ďalšie odvodové parametre a „minimá“ v zdravotnom poistení

V zdravotnom poistení sa v praxi často riešia aj minimálne preddavky a minimálne hranice. Zdravotné poisťovne publikujú pre platiteľov legislatívne informácie k odvodom a minimálnym preddavkom na daný rok; pre rok 2026 sa v takýchto materiáloch uvádzajú aj konkrétne minimálne hodnoty a postupy pri výpočtoch.

Aj keď presný dopad závisí od typu zamestnania a vymeriavacieho základu, odporúčanie pre firmy je jednoduché: pri januárových mzdách 2026 skontrolovať, či sú v mzdovom softvéri aktualizované sadzby a minimálne hranice, a či interné procesy počítajú s tým, že niektoré platby vyplatené počas PN/materskej už nebudú odvodovo „výnimkové“.

6) Verejný sektor: zmeny v štátnej službe s dosahom najneskôr k 1. 1. 2026

Špecifickú kapitolu tvoria zamestnanci vo verejnej správe, najmä v štátnej službe. Úrad vlády SR informoval, že novela zákona o štátnej službe nadobudla účinnosť 1. júla 2025, pričom vybrané ustanovenia majú účinnosť najneskôr 1. januára 2026.

Keďže ide o režim odlišný od súkromného sektora (so špecifickými pravidlami pre vznik, zmenu a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru), odporúča sa dotknutým orgánom aj zamestnancom sledovať konkrétne interné predpisy a metodické usmernenia, ktoré sa na novelu viažu.

Ako sa na zmeny pripraviť: praktický pohľad zamestnanca aj zamestnávateľa

Z pohľadu zamestnanca je rok 2026 kombináciou pozitív a negatív. Pozitívne je zvýšenie minimálnej mzdy na 915 €, ktoré môže zlepšiť príjem nízkopríjmových skupín. Na druhej strane, vyššie zdravotné odvody a zmeny v sociálnom poistení pri príjmoch počas PN či materskej môžu niektoré platby znížiť v čistom vyjadrení.

Z pohľadu zamestnávateľa je najdôležitejšia prevencia chýb. V praxi sa oplatí vykonať internú kontrolu: po prvé prejsť mzdové nastavenia (minimálna mzda, stupne náročnosti, príplatky), po druhé upraviť procesy pri PN (14 dní náhrady príjmu) a po tretie pripraviť sa na odvodové dopady príjmov vyplatených zamestnancovi počas sociálnych udalostí, keďže „vylúčenie“ povinnosti platiť poistné sa od 1. 1. 2026 ruší.

Záver

Zmeny účinné od 1. januára 2026 v slovenskom pracovnom práve a v súvisiacich oblastiach zamestnanosti sa koncentrujú najmä na tri línie: vyššiu minimálnu mzdu, zmeny v odvodovom zaťažení (najmä pri zdravotnom poistení a pri príjmoch počas PN/materskej) a úpravu financovania PN s dlhším obdobím náhrady príjmu od zamestnávateľa.