Autor: PRÁVNA PORADŇA

Vitajte v Právnej poradni V dnešnom svete je právo prítomné takmer všade – v zmluvách, ktoré podpisujeme, v pracovných vzťahoch, ktoré vytvárame, aj…

Viac o autorovi

Vymáhanie pohľadávok a riešenie dlhov patrí medzi témy, ktoré sa dotýkajú domácností aj firiem. Z pohľadu veriteľa ide o otázku, ako sa čo najefektívnejšie domôcť splnenia povinnosti. Z pohľadu dlžníka je kľúčové, aké má práva, aké pravidlá musia orgány a exekútor dodržať a aké sú limity zásahov do príjmov a majetku. Začiatok roka 2026 prináša v tejto oblasti viacero prakticky významných posunov, pričom časť zmien priamo súvisí s exekučnými pravidlami a časť sa týka „dlhov voči štátu“ a ich riešenia cez špeciálne dočasné režimy.

Tento článok je písaný ako SEO prehľad na web. Nejde o individuálne právne poradenstvo; pri konkrétnom prípade sa oplatí preveriť skutkový stav a aktuálne znenia predpisov.

1) Čo sa v praxi ráta ako „vymáhanie pohľadávky“ a kde sa začína exekúcia

Štandardná cesta vymáhania peňažného dlhu má na Slovensku spravidla tri vrstvy. Prvá je mimosúdna fáza – upomienky, dohoda o splátkach, uznanie dlhu, prípadne notárska zápisnica ako exekučný titul. Druhá je súdne vymáhanie, teda získanie vykonateľného rozhodnutia (rozsudok, platobný rozkaz a pod.). Tretia je exekúcia, ktorá je núteným výkonom exekučného titulu prostredníctvom súdneho exekútora.

Pre dlžníka je kľúčové uvedomiť si, že exekúcia nie je „ďalšia upomienka“. Je to proces s tvrdšími právnymi nástrojmi: blokácie účtov, zrážky zo mzdy, prikázanie pohľadávky, predaj vecí či nehnuteľnosti. Pre veriteľa je zasa kľúčové, že bez exekučného titulu sa spravidla do exekúcie ísť nedá.

2) Zmeny, ktoré sa prejavia v exekučnej praxi v roku 2026 (Exekučný poriadok v znení účinnom na prelome rokov)

Do roka 2026 Slovensko vstupuje s konsolidovaným znením Exekučného poriadku, ktoré je účinné od konca decembra 2025 (a teda sa používa aj počas roka 2026). V praxi je dôležité, že sa spresňujú a zvýrazňujú mechanizmy vymáhania určitých citlivých typov pohľadávok – najmä výživného a náhrad škody spôsobených trestnou činnosťou.

2.1 Donucovacie opatrenia: dôraz na výživné a náhradu škody z trestného činu alebo priestupku

Exekučný poriadok výslovne ráta s tým, že pri niektorých typoch vymáhania môže exekútor použiť donucovacie opatrenia. V znení uplatňovanom na prelome rokov sa medzi situácie, pri ktorých prichádzajú do úvahy donucovacie opatrenia, uvádza exekúcia na výživné a tiež exekúcia na vymoženie náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom.

Z pohľadu praxe to znamená, že pri týchto „prioritných“ pohľadávkach sa počíta s intenzívnejším tlakom na plnenie. Donucovacie opatrenia môžu mať viac foriem (napríklad aj režimy viazané na vodičské oprávnenie či ďalšie zásahy, ak sú splnené zákonné podmienky), pričom vždy platí, že musia byť primerané účelu a majú smerovať k tomu, aby dlžník reálne začal plniť.

2.2 Zrážky zo mzdy: poradie a prednostné pohľadávky (kto ide „dopredu“)

Jedna z najčastejších exekučných metód je zrážka zo mzdy. Pre dlžníka je rozhodujúce, koľko mu musí zostať (nezraziteľná suma) a aké poradie majú jednotlivé pohľadávky, keď ich je viac.

Z aktuálneho znenia Exekučného poriadku vyplýva, že medzi prednostné pohľadávky patria okrem výživného aj niektoré náhrady škody – napríklad náhrada škody spôsobenej ublížením na zdraví a tiež náhrada škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi. V praxi to má veľmi konkrétny dopad: pri súbehu viacerých exekúcií sa práve tieto typy dlhov môžu uspokojovať „silnejšie“ (z vyššej časti zraziteľnej sumy), a teda dlžník môže pocítiť rýchlejší odtok disponibilného príjmu, než by čakal pri bežných obchodných dlhoch.

Súčasne sa medzi prednostnými pohľadávkami uvádzajú aj pohľadávky daní, poplatkov a ciel či pohľadávky na poistnom (zdravotné a sociálne poistenie). To je dôležité najmä pre ľudí, ktorí popri „súkromných“ dlhoch nesú aj nedoplatky voči štátu – vtedy sa v exekučnej realite často stretávajú dva svety (súkromné vymáhanie a verejnoprávne nedoplatky) a poradie uspokojovania je zásadná vec.

3) Najväčšia „dlhová“ novinka od 1. 1. 2026: daňová amnestia (generálny daňový pardon) a jej dopad na vymáhanie

Ak sa bavíme o dlhoch a vymáhaní v širokom zmysle, najvýraznejší zásah od 1. januára 2026 predstavuje daňová amnestia (daňový pardon). Ide o časovo obmedzený režim, ktorý umožňuje daňovníkom vyrovnať určité staršie daňové nedoplatky bez sankcií, ak splnia podmienky v stanovenom období.

Finančná správa popisuje kľúčové termíny tak, že rozhodujúci je stav nedoplatku k 30. 9. 2025 a „okno“ na úhradu (a prípadné podanie daňového priznania či dodatočného priznania) je od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2026. Praktický efekt je v tom, že pri splnení podmienok sa odpúšťajú pokuty a úroky z omeškania (resp. zanikajú aj tie, ktoré už boli vyrubené, podľa pravidiel režimu).

3.1 Pre koho je to relevantné a prečo to súvisí s „vymáhaním“

Daňový pardon je relevantný pre subjekty, ktoré majú daňové dlhy spravované daňovým alebo colným úradom a spĺňajú časové a vecné podmienky. Z pohľadu vymáhania je to zásadné preto, že pri dlhoch voči štátu tvoria sankcie (penále, úroky) často veľkú časť celkovej dlžnej sumy. Ak sa sankčná zložka vie „odstrihnúť“, dlžník má väčšiu šancu dlh reálne vyplatiť, a zároveň sa znižuje motivácia pokračovať v pasivite.

3.2 Čo to znamená pre dlžníka v praxi

Odporúčaná praktická logika pre dlžníka je jednoduchá: v prvom kroku si presne zistiť, aké záväzky sú evidované k rozhodnému dátumu, a v druhom kroku nastaviť úhradu alebo proces podania priznania tak, aby sa stihli termíny v období 1. 1. 2026 – 30. 6. 2026. V opačnom prípade sa môže stať, že sa dlžník síce snaží platiť, ale mimo „okna“, a tým pádom výhoda odpustenia sankcií nevznikne.

Z pohľadu exekučného rizika je výhodné mať na pamäti aj to, že daňové nedoplatky patria medzi prednostné pohľadávky pri zrážkach zo mzdy. To zvyšuje dôležitosť včasného riešenia – ak sa vec dostane do fázy núteného výkonu, dlžník stráca kontrolu nad tempom úhrady a náklady systému rastú.

4) Čo si z toho vziať: dopady na veriteľov a dlžníkov v roku 2026

Rok 2026 je z pohľadu pohľadávok a dlhov „praktický“ v tom, že zvýrazňuje dve priority.

Prvou je ochrana a zvýhodnené postavenie určitých nárokov v exekúcii. Už samotné pravidlá o donucovacích opatreniach pri výživnom a náhrade škody z trestného činu či priestupku ukazujú, že systém chce pri týchto dlhoch dosiahnuť plnenie dôraznejšie. Súčasne sa pri zrážkach zo mzdy potvrdzuje silné postavenie vybraných náhrad škody a verejnoprávnych nedoplatkov cez režim prednostných pohľadávok.

Druhou je snaha „vyčistiť“ časť starších dlhov voči štátu cez dočasné okno daňovej amnestie. Táto novinka môže byť pre mnohých dlžníkov reálnym rozdielom medzi dlhodobou neudržateľnosťou (dlh rastie na sankciách) a zvládnuteľným splatením istiny.

5) Záver: ako sa pripraviť, aby vás vymáhanie v roku 2026 „neprekvapilo“

Ak ste dlžník, najvyššiu hodnotu má prevencia: riešiť dlh ešte pred exekúciou, komunikovať, dohodnúť splátky a pri dlhoch voči štátu využiť zákonné „okná“ ako daňový pardon v období 1. 1. 2026 – 30. 6. 2026, ak spĺňate podmienky. Ak už exekúcia prebieha, oplatí sa rozumieť tomu, či ide o prednostnú pohľadávku (napr. výživné, niektoré náhrady škody, dane/poistné), pretože to výrazne ovplyvňuje reálny dopad na príjem a poradie uspokojovania.

Ak ste veriteľ, rok 2026 prináša praktické posilnenie vymáhania najmä pri „citlivých“ nárokoch a zároveň pripomína, že pri súbehu viacerých exekúcií zohráva obrovskú rolu právna kvalifikácia pohľadávky (prednostná vs. neprednostná). V praxi sa preto oplatí mať dobre pripravenú zmluvnú dokumentáciu, jasnú evidenciu dlhu a správne zvolený postup od mimosúdnej fázy až po exekučný titul.