Autor: PRÁVNA PORADŇA

Vitajte v Právnej poradni V dnešnom svete je právo prítomné takmer všade – v zmluvách, ktoré podpisujeme, v pracovných vzťahoch, ktoré vytvárame, aj…

Viac o autorovi

Rok 2026 priniesol viacero zmien, ktoré sa dotýkajú fungovania verejnej správy, pravidiel konaní pred orgánmi štátu a tiež organizácie a vnútorného chodu súdov. Aj keď nejde o „jednu veľkú“ procesnú kodifikáciu, v praxi majú niektoré novinky citeľný dopad: od toho, ako sa evidujú a vybavujú podania na súdoch, cez disciplinárne mechanizmy v justícii, až po osobitné pravidlá správneho rozhodovania v špecializovaných agendách.

V tomto článku nájdete vecný prehľad najdôležitejších zmien účinných od 1. januára 2026 v oblasti správneho práva a súdnych procesov, spolu s vysvetlením, čo môžu znamenať pre občanov, podnikateľov a profesionálov.

1. január 2026 ako „spoločný dátum účinnosti“ viacerých predpisov

K 1. 1. 2026 nadobudli účinnosť viaceré novely a nové znenia právnych predpisov, ktoré sa premietajú do fungovania štátnej správy a súdnictva. Pre oblasť procesov je dôležité, že medzi predpismi s účinnosťou od 1. 1. 2026 sa objavujú aj normy súvisiace so súdmi, sudcami a vnútornou správou súdov (napríklad zákon o súdoch, zákon o sudcoch a prísediacich a spravovací a kancelársky poriadok pre súdy).

Zároveň ide o obdobie, keď sa legislatíva často „zhlukuje“ do januárového dátumu účinnosti, aby sa zmeny dali lepšie administratívne a rozpočtovo zvládnuť. Preto sa pri hodnotení dopadov oplatí pozerať nielen na samotné procesné kódexy, ale aj na predpisy, ktoré upravujú organizáciu konaní, evidenciu, doručovanie, registratúru či personálne mechanizmy v justícii.

2. Zmeny vo vnútornom chode súdov: spravovací a kancelársky poriadok

Jednou z najpraktickejších zmien pre každodennú prevádzku súdov je novela vyhlášky o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné a krajské súdy (vrátane Špecializovaného trestného súdu), pričom časť ustanovení nadobudla účinnosť práve od 1. 1. 2026.

Spravovací a kancelársky poriadok je „prevádzkový manuál“ súdov. Upravuje napríklad vedenie súdnych registrov, označovanie vecí, administratívne kroky pri vybavovaní podaní, prácu so spismi a ďalšie detaily, ktoré navonok často nevidno, ale v praxi rozhodujú o rýchlosti a prehľadnosti vybavenia. Novela z roku 2025 s čiastočnou účinnosťou od 1. 1. 2026 okrem iného dopĺňa a spresňuje registre a značky používané pri evidencii agendy, čo má dopad na jednotnosť vedenia spisov a na to, ako sa veci kategorizujú v systémoch súdov.

Praktický dopad je najmä v tom, že sa zjednocujú evidenčné postupy a súdne kancelárie dostávajú presnejšie pravidlá pre prácu so spismi. Pre účastníkov konania to môže znamenať lepšiu dohľadateľnosť vecí a zrozumiteľnejšie označovanie, pre advokátov a firmy zase predvídateľnejší administratívny tok podaní.

3. Zmeny v justičných mechanizmoch a disciplinárnych pravidlách

Významnú zmenu v oblasti súdnych procesov neprinášajú len procesné kódexy, ale aj predpisy, ktoré upravujú zodpovednosť a vnútorné „kontrolné“ mechanizmy v justícii. Zákon č. 270/2025 Z. z. bol vyhlásený s viacstupňovou účinnosťou, pričom časť jeho ustanovení nadobudla účinnosť od 1. 1. 2026.

Tento predpis sa týka najmä nastavenia disciplinárnych senátov a súvisiacich pravidiel (vrátane databáz členov disciplinárnych senátov a prechodných ustanovení). Už samotná viacfázová účinnosť ukazuje, že zákon zavádza zmeny, ktoré si vyžadujú organizačnú prípravu a postupné nabiehanie mechanizmov.

V praxi to znamená, že od roku 2026 sa posilňuje systémové nastavenie disciplinárnych procesov v rámci justície (najmä v previazaní na Najvyšší správny súd SR a orgány, ktoré zabezpečujú voľby či dopĺňanie členov disciplinárnych štruktúr). Cieľom takýchto zmien býva vyššia predvídateľnosť disciplinárneho konania a lepšia funkčnosť senátov aj pri personálnych výpadkoch.

4. Nové pravidlá v špecializovaných správnych konaniach: označenia pôvodu a zemepisné označenia

Od 1. 1. 2026 nadobudli účinnosť aj ustanovenia nového zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov. Hoci ide o špecifickú agendu, z pohľadu správneho práva je zaujímavé najmä to, že zákon detailne upravuje vnútroštátnu fázu konania pred Úradom priemyselného vlastníctva SR a viaže ju na procesy na úrovni EÚ.

Zákon nastavuje kroky ako podanie žiadosti, výzvy na odstránenie nedostatkov, zverejnenie, námietkové konanie, lehoty, možnosť zmierlivého riešenia a rozhodnutia o postúpení žiadosti príslušnému orgánu Európskej únie. V praxi je dôležité, že pri niektorých výrobkoch sa výslovne ráta s podaniami cez informačný systém EÚ, čo zvyšuje tlak na elektronizáciu procesov a na presné dodržiavanie lehôt a formálnych náležitostí.

Pre podnikateľov a profesijné združenia to znamená, že v agende zemepisných označení sa sprísňuje procesná disciplína a zároveň sa jasnejšie prepája slovenské konanie s únijnou registráciou. Pre správne právo ako také je to ďalší príklad trendu: osobitné zákony čoraz častejšie vytvárajú vlastné procesné „mikro-systémy“, ktoré popri všeobecnom správnom poriadku stanovujú špecifické pravidlá, lehoty a typy rozhodnutí.

5. Poplatky a administratívne úkony: téma, ktorá sa dotýka konaní aj prístupu k právu

Jednou z oblastí, ktorá prakticky zasahuje do správnych konaní aj do súdnych procesov, sú poplatky. K 1. 1. 2026 sa medzi „novými zneniami“ uvádza aj zákon o správnych poplatkoch, čo signalizuje zmeny v poplatkových režimoch pri úkonoch orgánov verejnej správy.

Poplatkové nastavenie nie je len finančná otázka. V praxi často rozhoduje o tom, či je podanie „procesne kompletné“, či správny orgán začne konať, prípadne či účastník stihne zaplatiť poplatok včas. Poplatková agenda sa navyše v posledných rokoch výrazne modernizuje aj technologicky (napríklad cez centrálne platobné mechanizmy), čo môže znižovať administratívnu záťaž, ale zároveň kladie vyššie nároky na správne nastavenie platieb a identifikáciu úkonov.

Aj médiá a odborné portály upozorňovali na trend centralizácie a modernizácie vyberania poplatkov, vrátane ambície rozširovať jednotnejšie platobné riešenia v štátnej správe.

6. Zmeny verejnej správy v sektoroch, ktoré prinášajú nové procesy (príklad: školská správa)

Hoci sa článok sústreďuje na správne právo a súdne procesy, netreba podceniť ani sektorové reformy verejnej správy, ktoré od 1. 1. 2026 menia kompetencie orgánov, štruktúru rozhodovania či vnútorné odvolacie mechanizmy. Ako príklad možno uviesť nové zákony v oblasti školskej správy a financovania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. 1. 2026.

Takéto zmeny sa potom premietajú aj do správnych konaní (kto rozhoduje, ako sa podáva opravný prostriedok, aké sú lehoty, ako sa doručuje), a v sporových situáciách následne aj do správneho súdnictva. Pre občana je výsledkom často „len“ to, že komunikuje s iným úradom alebo podľa mierne odlišných pravidiel, no z právneho hľadiska ide o reálne posuny v procesnom prostredí.

Čo si z toho odniesť: dopady na prax v roku 2026

Od 1. 1. 2026 je viditeľný posun najmä v troch rovinách. Po prvé, mení sa vnútorná organizácia a administratívne postupy súdov, čo vplýva na to, ako rýchlo a prehľadne sa veci evidujú a vybavujú. Po druhé, pokračujú úpravy justičných mechanizmov vrátane disciplinárnych procesov, ktoré majú stabilizovať a spresniť fungovanie zodpovednostných nástrojov v justícii. Po tretie, špecializované zákony prinášajú vlastné procesné pravidlá a silnejšie prepájanie na právo EÚ, čo je typické najmä pre agendy priemyselných práv, regulovaných trhov a podobne.

Ak ste občan alebo podnikateľ, najpraktickejšie je sledovať, či sa vo vašej agende nemení „kto rozhoduje“, „ako sa podáva“ a „aké sú lehoty a poplatky“. Ak ste profesionál (advokát, firemný právnik, úradník), zmeny od 1. 1. 2026 si žiadajú najmä kontrolu interných postupov, šablón podaní a procesných kontrolných zoznamov – lebo aj relatívne malé zmeny v evidencii, registri alebo príslušnosti môžu v praxi spôsobiť prieťahy.