Autor: PRÁVNA PORADŇA

Vitajte v Právnej poradni V dnešnom svete je právo prítomné takmer všade – v zmluvách, ktoré podpisujeme, v pracovných vzťahoch, ktoré vytvárame, aj…

Viac o autorovi

Slovenská ústava v európskom právnom priestore

Slovenská republika je od roku 2004 členom Európskej únie, čo znamená, že slovenský právny poriadok je súčasťou širšieho európskeho právneho systému. Otázka, ktorá často vyvoláva diskusiu nielen medzi právnikmi, ale aj medzi občanmi, znie: je slovenská ústava nadradená právu Európskej únie, alebo má naopak európske právo vyššiu právnu silu? Odpoveď nie je jednoduchá a vyžaduje pochopenie základných princípov ústavného práva, európskeho práva a ich vzájomného vzťahu.

Ústava Slovenskej republiky je najvyšším právnym predpisom štátu. Všetky zákony a právne normy musia byť s ňou v súlade. Zároveň však členstvo v Európskej únii prinieslo záväzok rešpektovať tzv. právny poriadok Európskej únie, ktorý má v niektorých oblastiach prednosť pred vnútroštátnym právom. Táto súvislosť je jednou z najzaujímavejších tém modernej ústavnej teórie a dotýka sa samotného princípu suverenity štátu.

Ústavné právo Slovenskej republiky – základ suverenity

Ústavné právo tvorí základ slovenského právneho systému. Určuje organizáciu štátu, rozdelenie moci, základné práva občanov a vzťah medzi štátom a jednotlivcom. Na jeho vrchole stojí Ústava Slovenskej republiky, prijatá 1. septembra 1992. Ústava v článku 1 hovorí, že „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát“, čím jednoznačne vyjadruje zásadu štátnej suverenity.

Ústava je teda právnym a politickým základom slovenskej štátnosti. Určuje, že všetka moc pochádza od občanov a že štátne orgány môžu konať len na základe zákona a v jeho medziach. Tento princíp právneho štátu je kľúčový – znamená, že ústava stojí nad všetkými ostatnými právnymi predpismi a každý zákon či nariadenie musí byť s ňou v súlade. Ak by nebolo, môže ho Ústavný súd SR zrušiť ako protiústavný.

Vstup Slovenska do Európskej únie a ústavné zmeny

Pred vstupom Slovenska do Európskej únie v roku 2004 bolo potrebné prispôsobiť ústavu novým podmienkam. Slovenská republika sa musela vzdať časti svojej suverenity v prospech spoločných európskych inštitúcií. Tento krok bol umožnený ústavnou novelou z roku 2001, ktorá do článku 7 Ústavy SR doplnila ustanovenie, že „Slovenská republika môže na základe medzinárodnej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu“.

Týmto ustanovením sa otvorila možnosť, aby právo Európskej únie bolo záväzné aj pre Slovenskú republiku a aby niektoré jeho normy mali dokonca prednosť pred vnútroštátnym právom. Ústava zároveň stanovila, že medzinárodné zmluvy, ktoré Slovensko ratifikovalo a vyhlásilo spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi, ak zabezpečujú práva a povinnosti občanov.

Právny poriadok Európskej únie a jeho prednosť

Európska únia má vlastný právny poriadok, ktorý sa skladá z primárneho práva (zmluvy o EÚ a o fungovaní EÚ) a sekundárneho práva (nariadenia, smernice, rozhodnutia a judikatúra Súdneho dvora EÚ). Tento systém je založený na princípe, že právne akty EÚ sú záväzné pre všetky členské štáty a majú prednosť pred vnútroštátnymi právnymi normami, ak dochádza ku konfliktu medzi nimi.

Zásada prednosti práva EÚ bola sformulovaná už v roku 1964 v známom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Costa vs. ENEL, kde sa uvádza, že „právo Spoločenstva nemôže byť prekonané vnútroštátnym právom bez ohľadu na jeho povahu“. Tento princíp bol neskôr potvrdený mnohokrát a stal sa základným pilierom fungovania EÚ.

Pre členské štáty to znamená, že ak vnútroštátny zákon odporuje právu EÚ, musí ustúpiť. V praxi teda európske právo má prednosť pred slovenským zákonom, no otázka jeho vzťahu k samotnej Ústave SR je oveľa zložitejšia.

Ústava SR verzus právo Európskej únie – kto má navrch?

Oficiálne sa v slovenskom právnom poriadku neuvádza, že by právo Európskej únie bolo nadradené Ústave SR. Ústava zostáva najvyšším právnym predpisom štátu, avšak jej článok 7 umožňuje prenos časti právomocí na Európsku úniu. To znamená, že Slovensko uznáva záväznosť európskeho práva, ale v rámci hraníc, ktoré určuje samotná ústava.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach viackrát zdôraznil, že ústava má najvyššiu právnu silu a že európske právo sa uplatňuje len dovtedy, kým je to v súlade s ústavnými princípmi Slovenskej republiky. Inými slovami, Ústava SR je nadradená európskemu právu v hierarchii právnych noriem, no Slovensko sa dobrovoľne zaviazalo rešpektovať prednosť práva EÚ pri výkone prenesených právomocí.

V praxi sa teda rešpektuje kompromis: Ústava zostáva základom suverenity, ale v oblastiach, ktoré spadajú pod právomoc EÚ, má európske právo aplikačnú prednosť. To znamená, že slovenské orgány, vrátane súdov, musia v konkrétnych prípadoch uplatniť európske predpisy pred vnútroštátnymi zákonmi, ak by došlo k ich rozporu.

Judikatúra a praktické uplatňovanie prednosti práva EÚ

V slovenskej právnej praxi dochádzalo k viacerým situáciám, keď sa musel riešiť konflikt medzi vnútroštátnym a európskym právom. V takých prípadoch slovenské súdy postupne prijali zásadu, že majú povinnosť aplikovať právo EÚ priamo, ak je to potrebné na zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovania európskeho práva.

Napriek tomu, ak by sa európske právo dostalo do rozporu s ústavnými princípmi Slovenskej republiky – napríklad s ochranou ľudských práv, suverenitou štátu alebo základnou ústavnou štruktúrou – Ústavný súd SR by mohol zasiahnuť a posúdiť, či dané ustanovenie možno uplatniť. Tým sa zachováva ústavná identita Slovenska v rámci EÚ.

Harmonizácia a spolupráca namiesto konfliktu

Vzťah medzi Ústavou SR a právom EÚ sa preto nesnaží o hierarchické podriadenie, ale o harmonizáciu a spoluprácu. Európske právo nepopiera existenciu ústavy, ale dopĺňa ju. Cieľom je zabezpečiť spoločné európske ciele, ako sú ochrana základných práv, voľný pohyb osôb, tovarov, služieb a kapitálu či spoločné environmentálne a hospodárske politiky.

Slovensko ako členský štát EÚ má povinnosť harmonizovať svoje právne predpisy s európskymi normami. Táto harmonizácia však neznamená stratu suverenity, ale jej výkon v rámci spoločného európskeho projektu. Ústava SR aj právo EÚ majú teda spoločný cieľ – chrániť občana, posilňovať právny štát a podporovať demokraciu.

Dvojitý rámec suverenity a spolupráce

Ústavné právo Slovenskej republiky a právo Európskej únie stoja vedľa seba v jedinečnom právnom vzťahu. Ústava SR zostáva najvyšším právnym predpisom štátu, ktorý definuje hranice suverenity a zaručuje základné práva občanov. Právo Európskej únie má prednosť pri aplikácii v oblastiach, kde mu Slovenská republika zverila právomoci.

V praxi tak existuje dvojúrovňový právny systém – vnútroštátny a európsky – ktoré sa navzájom dopĺňajú. Slovenská ústava si zachováva svoju nadradenosť ako základný zákon štátu, zatiaľ čo právo EÚ má aplikačnú prednosť pri riešení konkrétnych otázok v rámci spoločnej európskej legislatívy.

Vďaka tomuto usporiadaniu môže Slovensko plne uplatňovať svoju štátnosť a zároveň byť aktívnou súčasťou európskeho právneho a hodnotového spoločenstva. Rovnováha medzi ústavou a právom EÚ je tak jedným z najlepších príkladov, ako môže suverénny štát fungovať v modernom prepojenom svete, kde sa národná a európska právna identita navzájom obohacujú, nie vylučujú.